V septembri 1989 sme získali našu Tatru 128 valník,s ktorou sme prišli po vlastnej ose až domov,a chvíľu bola odstavená vonku na ulici. Asi po pol hodine od jej odstavenia nás navštívil pán Martin bývajúci na začiatku ulice. Nedalo mu to aby neprišiel keď videl s čím sme prišli domov.

Tatra 128 bola jeho prvé auto ktoré v živote riadil.V roku 1952 počas jeho vojenskej služby mu bola pridelená vtedy úplne nová Tatra 128 valník s navijakom s ktorou najazdil za dva roky asi 30 000 kilometrov počas služby v ČSĽA.V roku 1954 odišiel do civilu a zamestnal sa v národnom podniku Drevoindustria,kde pracoval ako vodič auta Ford Canada. Koncom roka 1959 tento podnik dostal od armády pridelenú Tatru 128 valník,ktorá mala najazdené cca 1500 kilometrov. Vtedy pán Martin vymenil Ford za Tatru s ktorou jazdil s nákladom drevených dosiek a parkiet po celom Československu,mnohokrát aj s prívesom.
Podľa jeho slov bola Tatra 128 na ceste celkom spolahlivé auto,no to neplatilo o ťažšom teréne,vtedy sa prejavila vysoká hmotnosť auta,ktoré beznádejne zapadalo do blata. Ak Tatra nejazdila po republike tak vozila náklad z píly na vlakovú stanicu a nazad. To znamená že denne prešla po našej ulici aj 20 krát.

Dajme slovo pánovi Martinovi:

S Tatrou 128 som bol v zime roku 1961 na Štrbskom plese,auto som zaparkoval vonku pred hotelom,v noci bolo mínus 28 a po dvoch dňoch bolo som mal v pláne odísť. Ráno som otvoril kapotu,naťahal naftu a pretočil kolesovým kolovrátkom vstrekovacie čerpadlo 100 krát/znalci vedia o čom je reč/. Potom som nastúpil do kabíny a Tatra naštartovala na druhé pretočenie motora.
No nebolo možné zaradiť rýchlosť lebo v prevodovke bol v tej dobe vyrábaný C-olej ktorý tak zhustol že nebolo možné zaradiť jednotku. Tak som našiel starú handru,namočil do nafty na hodil pod prevodovku,a po krátkej dobe bolo možné zaradiť rýchlosť a odísť.V ten deň som zo Štrbského plesa vyrazil do Kutnej Hory a večer som bol doma,v teple.

Toľko pán Martin.

Tatra 128 jazdila spoľahlivo a v auguste roku 1963 požiarnici požiadali pána Martina o odvoz na Košariská kde sa zúčastnili spoločného výletu. Pri tejto príležitosti vznikli 4 fotografie,jediné fotografie Tatry 128 ŠPZ BH 07-06.
Tatra 128 potom ešte nejaký čas jazdila ,samozrejme denno denne po našej ulici z píly na stanicu a naopak. Približne v polovici roku 1967 ju pán Martin odviezol do Žiliny ,kde bolo sídlo podniku Drevoindustria.S Tatrou sa mu veľmi ťažko lúčilo a dlho na ňu v dobrom spomínal.
A keď v roku 1989 ju znova uvidel u nás a sadol si za volant, tak sa mu v spomienkach vybavila celá mladosť a myslím že v tej chvíli omladol o tých 22 rokov počas ktorých v tomto aute nesedel. Už vtedy padla zmienka o fotografiách,ale až koncom roka 2002 sa objavili.
O Tatre 128 ŠPZ BH 07-06 už nikto nikdy nepočul a aj naše pátranie po nej bolo neúspešné.

Lozorno 1989-2003